V rámci projketu Kino bez bariér sa nám od septembra 2024 darí sprístupňovať množstvo zaujímavých aktuálnych filmov. Nasledujúce filmy sme mohli predstaviť aj diváctvu s poruchami zraku či sluchu a osobám v seniornom veku vďaka spolupráci so spoločnosťou TELEDATA, ktorá k filmom vyrába audikomentáre a popisné inkluzívne titulky.

Streda 4. septembra 2024

Opis obrázku: Obrázok je vizuálnym propagačným materiálom pre podujatie „Kino bez bariér“. V ľavej časti obrázka sa nachádza čierny rám v tvare filmového projektoru s nápisom „Kino bez bariér“ v čiernej farbe na bielom pozadí. Z projektoru vychádza svetlo smerujúce doprava, tvar znázorňujúci svetlo obsahuje fotografiu mladej ženy s výrazným tmavým rámom dioptrických okuliarov. Zamyslene pozerá cez okno auta, v ktorom sedí. Oblečený má hrubý rolák bledozelenej farby. Táto fotografia pochádza z filmu s názvom „Vlny“, ktorý je zvýraznený veľkým čiernym textom na pravej strane obrázka. Pod hlavnou grafikou sa nachádza rad ikon symbolizujúcich prístupnosť. Pod ikonami je text informujúci o termíne podujatia: „V stredu, 4. septembra, o 10:00 a 17:00“. Obrázok má minimalistický dizajn, dominantné sú čierne a biele farby, s modrými bodkami oddeľujúcimi informačné sekcie.

Vlny

Réžia: Jiří Mádl Dĺžka: 131 minút Krajina pôvodu: Česká republika, Slovensko Rok výroby: 2024

Kompromitujúca nahrávka môže zmeniť dejiny. Obetujete pre vlasť svoju rodinu? Šesťdesiate roky, Československo. Z éteru sa ozýva rock’n’roll, minisukne a študentské revolty menia svet. Do prestížnej rozhlasovej redakcie prichádza Tomáš, ktorý sa ocitá v nebezpečnom súboji medzi redaktormi a tajnými službami. V stávke sú kompromitujúca nahrávka a životy všetkých. Hlavný hrdina stojí pred ťažkou voľbou: obetovať brata alebo kolegov bojujúcich za pravdu? Nový film Jiřího Mádla Vlny je natočený podľa doteraz nezverejnených skutočných príbehov novinárov z Československého rozhlasu. Ich odhodlanie prinášať nezávislé spravodajstvo za každú cenu inšpiruje aj dnes.

Streda 2. októbra 2024

Opis obrázku: Obrázok je vizuálnym propagačným materiálom pre podujatie „Kino bez bariér“. V ľavej časti obrázka sa nachádza čierny rám v tvare filmového projektoru s nápisom „Kino bez bariér“ v čiernej farbe na bielom pozadí. Z projektoru vychádza svetlo smerujúce doprava, tvar znázorňujúci svetlo obsahuje fotografiu čierno bieleho vtáka, za ktorým sa nachádza rozpmazaná zelená príroda. Táto fotografia pochádza z filmu s názvom „Vtáčnik“, ktorý je zvýraznený veľkým čiernym textom na pravej strane obrázka. Pod hlavnou grafikou sa nachádza rad ikon symbolizujúcich prístupnosť. Pod ikonami je text informujúci o termíne podujatia: „V stredu, 2. októbra, o 10:00 a 17:00“. Obrázok má minimalistický dizajn, dominantné sú čierne a biele farby, s modrými bodkami oddeľujúcimi informačné sekcie.

Vtáčnik

Réžia: Eva Križková Dĺžka: 70 minút Krajina pôvodu: Slovensko Rok výroby: 2024

Film Vtáčnik preniká do života obyvateľov jednej bratislavskej štvrte. Či už sú to bývalí záhradkári, ktorí spomínajú na časy, keď lokalitu tvorili len vinice a les a neviedla sem žiadna asfaltka, riaditeľ Googlu, ktorý si stavia pre seba a svoju rodinu domov snov, majiteľka bytu v novostavbe, narážajúca na nekomunikatívnosť susedov, stavbyvedúci veľkého bytového komplexu, ktorý sa pravdepodobne chystá vytlačiť posledný kus divočiny alebo pôvodní zvierací obyvatelia. Fragmenty lokálnych príbehov obyvateľov štvrte s príznačným názvom Vtáčnik sa miešajú so spomienkami režisérky Evy na detstvo a úvahami o vtáčom spoločenstve. Pohľad režisérky starousadlíčky s pohľadom vtákov. Výskum najstaršieho žijúceho živočíšneho druhu na zemi tak posúva lokálny urbanistický problém na globálnu filozofickú úroveň: Čo hovorí naše správanie, osídľovanie a spolužitie o budúcnosti nášho druhu? Je to skôr pragmatizmus, alebo imaginácia, ktoré pomôžu ľudstvu prežiť na tejto planéte?

Po predstavení filmu Vtáčnik o 17:00 nasledovala diskusia s režisérkou filmu Evou Križkovou a ornitológom Jánom Dobšovičom tlmočená do slovenského posunkového jazyka.

Foto: Barbora Katuščáková

Opis galérie obrázkov: Galéria obsahuje päť fotografií zachytávajúcich rôzne momenty z podujatia „Kino bez bariér“.

Prvá fotografia – Pri vstupe do kina prebieha asistovaná distribúcia tlmočníckych staničiek so sluchátkami, cez ktoré je prehrávaný audiokomentár k filmom. Dve osoby pomáhajú tretej osobe s technickým vybavením.

Druhá fotografia – Skupina ľudí sedí v kaviarni a komunikuje v slovenskom posunkovom jazyku. Atmosféra je uvoľnená, účastníci sú ponorení do rozhovorov.

Tretia fotografia – Väčšia skupina ľudí sedí okolo stolov v kaviarni, ide o diskusiu k filmu Vtáčnik s režisérkou Evou Križkovou a ornitológom Jánom Dobšovičom. Pozadie zdobí tabuľa s mapou sveta.

Štvrtá fotografia – Pohľad do veľkej kinosály, kde prebieha premietanie filmu. Na plátne je logo „Kino bez bariér“ a informácie o filme „Vtáčnik“. V hľadisku sedí niekoľko divákov a tlieskajú.

Piata fotografia – Čiernobiely záber na dve ženy stojace pred plátnom, jedna rozpráva do mikrofónu smerom k publiku, druhá tlmočí jej slová do slovenského posunkového jazyka. Na plátne za nimi je premietaná informácia o podujatí.

Obrázky spolu zachytávajú inkluzívne filmové premietanie, jeho prípravu a sprievodné aktivity v príjemnej komunitnej atmosfére.

Streda 6. novembra 2024

Opis obrázku: Obrázok je vizuálnym propagačným materiálom pre podujatie „Kino bez bariér“. V ľavej časti obrázka sa nachádza čierny rám v tvare filmového projektoru s nápisom „Kino bez bariér“ v čiernej farbe na bielom pozadí. Z projektoru vychádza svetlo smerujúce doprava, tvar znázorňujúci svetlo obsahuje fotografiu mladej ženy so znepokojeným várazom. Fotografia je ladená v odtieňoch červenej farby. Táto fotografia pochádza z filmu s názvom „Spiaci účet“, ktorý je zvýraznený veľkým čiernym textom na pravej strane obrázka. Pod hlavnou grafikou sa nachádza rad ikon symbolizujúcich prístupnosť. Pod ikonami je text informujúci o termíne podujatia: „V stredu, 6. novembra, o 10:00 a 17:00“. Obrázok má minimalistický dizajn, dominantné sú čierne a biele farby, s modrými bodkami oddeľujúcimi informačné sekcie.

Spiaci účet

Réžia: Miloslav Luther Dĺžka: 110 minút Krajina pôvodu: Slovensko Rok výroby: 2024

Problémy mladých manželov môže vyriešiť nečakane objavené dedičstvo. Pátrajú po jeho podozrivom pôvode a odkrývajú temné tajomstvo starých rodičov. Pokušenie zbohatnúť je veľké. Vezmú na seba s dedičstvom aj vinu, ktorá mala zostať utajená?

Mladí manželia sa v ťažkostiach rozhodnú predať vzácny obraz, zdedený po starých rodičoch. Nájdu v ňom chúlostivý odkaz, ktorý sa pokúšajú rozlúštiť. Odkrývajú temné tajomstvo rodiny, ktoré malo zostať zabudnuté. Pokušenie získať peniaze je veľké, ale s bohatstvom tak preberú na seba aj vinu svojich predkov.

Streda 4. decembra 2024

Opis obrázku: Obrázok je vizuálnym propagačným materiálom pre podujatie „Kino bez bariér“. V ľavej časti obrázka sa nachádza čierny rám v tvare filmového projektoru s nápisom „Kino bez bariér“ v čiernej farbe na bielom pozadí. Z projektoru vychádza svetlo smerujúce doprava, tvar znázorňujúci svetlo obsahuje fotografiuprezidentky Zuzany Čaputovej s dlhými blond rozpustenými vlasmi a privretými očami. Oblečené má belasé šaty s odhalenými ramenami. Táto fotografia pochádza z filmu s názvom „Prezidentka“, ktorý je zvýraznený veľkým čiernym textom na spodnej strane obrázka. V pravo vedľa hlavnej grafiky sa nachádza rad ikon symbolizujúcich prístupnosť. Pod ikonami je text informujúci o termíne podujatia: „V stredu, 4. decembra, o 10:00 a 17:00“. Obrázok má minimalistický dizajn, dominantné sú čierne a biele farby, s modrými bodkami oddeľujúcimi informačné sekcie.

Prezidentka

Réžia: Marek Šulík Dĺžka: 108 minút Krajina pôvodu: Slovensko Rok výroby: 2024

Prelomové momenty politického aj osobného života prezidentky Zuzany Čaputovej. Ako sa rodia rozhodnutia z pozície hlavy štátu a formuje budúcnosť krajiny? Vnútorné boje, rozhodujúce chvíle v prezidentskom úrade aj odhodlanie čeliť výzvam súčasnej politiky popri ochrane svojich hodnôt. Intímny portrét ženy, ktorá sa usiluje vniesť ľudský a otvorený prístup do tradične mužského súťaživého sveta vrcholovej politiky, a pritom zvládnuť ťažké osobné životné výzvy.

Po predstavení filmu Prezidentka o 17:00 nasledovala diskusia s režisérom filmu Marekom Šulíkom a Martinom Strižincom, bývalým hovorcom prezidentky Zuzany Čaputovej tlmočená do slovenského posunkového jazyka.

Foto: Barbora Katuščáková

Opis galérie obrázkov: Galéria obsahuje štyri fotografie zachytávajúce rôzne momenty z podujatia „Kino bez bariér“. Obrázky spolu zachytávajú inkluzívne filmové predstavenie dokumentárneho filmu Prezidentka a sprievodnú diskusiu po filme.

Prvá fotografia – Na čiernobielej fotografii pred plátnom sedia 3 osoby. Mladá žena, moderátorka Juliana Cvitkovičová sa usmieva a pozerá do publika. Martin Strižinec, hovorca bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej drží mikrofón a odpovedá na otázku. Vedľa neho sedí aj režisér filmu Marek Šulík.

Druhá fotografia – Jedna osoba sedí na vozíku a druhá sa vedľa nej opiera o zábradlie. Obe sledujú plátno, na ktorom je premietnutý vizuálny propoagačný materiál pre podujatie „Kino bez bariér“.

Tretia fotografia – Pohľad do veľkej kinosály kde je skupina ľudí sediacich otočená smerom k plátnu a tlieska.

Štvrtá fotografia – Pohľad na dve osoby stojace vedľa seba. Fotografia je zaostrená na dva plagáty pred nimi v pozadí. Jeden je propagačný materiál k filmu Prezidentka a jeden k projektu Kino bez bariér. Visia vedľa seba.

Štvrtok 5. decembra 2024

Opis obrázku: Obrázok je vizuálnym propagačným materiálom k hranej rozprávke Zázračná moc. Na obrázku je mladá žena, princezná v historickom oblečení. Má hnedé, mierne vlnité vlasy, ktoré sú čiastočne zopnuté jednoduchou čelenkou zdobenou kamienkami. Jej pohľad je jemný a sústredený, s miernym úsmevom na tvári. Nosí svetlé, elegantné šaty s nadýchanými rukávmi a detailmi pripomínajúcimi renesančný alebo stredoveký štýl. Výstrih šiat je lemovaný čipkou a na krku má ozdobný náhrdelník. V pozadí vidno kamennú budovu so zamrežovaným oknom, čo naznačuje hrad alebo pevnosť. Na pravej strane obrázka je názov „Zázračná moc“ napísaný zlatým, ozdobným písmom s jemným trblietavým efektom, čo naznačuje rozprávkový charakter príbehu.

Kino bez bariér pre deti: Zázračná moc

Réžia: Kristína Herczegová Dĺžka: 26 minút Krajina pôvodu: Slovensko Rok výroby: 2024

Dobrodružná rozprávka o Martinovi, ktorý sa nedobrovoľne stane hrdinom. Martin vysedáva celé dni v múzeu, obdivuje najrôznejšie exponáty z dávnych dôb. Najviac mu však učarovala veľká kniha. Akoby ho k sebe volala. Martin jej nevie odolať, tak jedného dňa vyčká, kým odídu poslední návštevníci a nepozorný SBSskár mu nevenuje pozornosť. Otvorí vzácnu knihu a zrazu…zrazu Martin stojí uprostred čarovného lesa. Darmo otvára knihu a prosí, aby sa ho preniesla naspäť do múzea. Martin sa ocitol v rozprávke. Jediná možnosť ako sa dostať naspäť, odkiaľ prišiel, je zachrániť zakliate kráľovstvo. Ale ako? Musí sa oženiť s krásnou princeznou Elizabetou, poraziť mocného černokňažníka Varunu a zbaviť kráľovstva zlej kliatby? Alebo musí urobiť niečo iné? Iba skutok z čistého srdca má silu poraziť zlo. Zázračná moc je príbeh o obyčajnom chalanovi dneška, Martinovi, ktorý musel v sebe nájsť odvahu a ľudskosť. Pretože iba úprimný, nezištný skutok je to, čo zakliate kráľovstvo naozaj potrebuje. Všetci herci herečky sú nepočujúci/nepočujúce.

Streda 5. februára 2025

Opis obrázku: Obrázok je vizuálnym propagačným materiálom pre podujatie „Kino bez bariér“. V ľavej časti obrázka sa nachádza čierny rám v tvare filmového projektoru s nápisom „Kino bez bariér“ v čiernej farbe na bielom pozadí. Z projektoru vychádza svetlo smerujúce doprava, tvar znázorňujúci svetlo obsahuje fotografiu skupiny mladých ľudí v dobovom oblečení na ulici v mestskom prostredí. Táto fotografia pochádza z filmu s názvom „Vlny“, ktorý je zvýraznený veľkým čiernym textom na pravej strane obrázka. Pod hlavnou grafikou sa nachádza rad ikon symbolizujúcich prístupnosť. Pod ikonami je text informujúci o termíne podujatia: „V stredu, 5. februára, o 10:00 a 17:00“. Obrázok má minimalistický dizajn, dominantné sú čierne a biele farby, s modrými bodkami oddeľujúcimi informačné sekcie.

Vlny

Foto: Nataša Jurčová Findrová

Opis galérie obrázkov: Galéria obsahuje päť fotografií zachytávajúcich rôzne momenty z podujatia „Kino bez bariér“. Obrázky spolu zachytávajú inkluzívne filmové predstavenie filmu Vlny.

Prvá fotografia – Fotografia zachytáva bočný pohľad do kinosály počas toho ako sa kinosála plní divákmi.

Druhá fotografia – Pohľad do vstupnej haly kina zachytáva dva vedľa seba stojace elektronické banery, na ktorých sú zobrazené propagačné materiály k podujatiu Kino bez bariér a predstaveniu filmu Vlny. Fotografia je v teplých, žltých tónoch.

Tretia fotografia – Pri pokladni kina stojí osoba s krátkymi bielymi vlasmi, ktorá si kupuje lístok na predstavenie. Pokladník sedí za pokladničným pultom a na nohách mu sedí malý psík.

Štvrtá fotografia – Fotografia zachytáva malého psíka v kinosále, ktorý sedí na schodoch smerujúcich k plátnu. Na plátne je premietnutý vizuál k projektu Kino bez bariér.

Piata fotografia – Zachytáva pohľad do kinosály od jej vstupu smerom k plátnu. Na fotoghrafii je osoba sediaca na vozíku, operajúca sa o zábradlie pred sebou a sledujúca plátno.

Streda 5. marca 2025

Opis obrázku: Obrázok je vizuálnym propagačným materiálom pre podujatie „Kino bez bariér“. V ľavej časti obrázka sa nachádza čierny rám v tvare filmového projektoru s nápisom „Kino bez bariér“ v čiernej farbe na bielom pozadí. Z projektoru vychádza svetlo smerujúce doprava, tvar znázorňujúci svetlo obsahuje fotografiu mladého páru. Muž sa tvárou opiera o líce ženy, ktorá sa usmieva. Pôsobia zamilovane. Táto fotografia pochádza z filmu s názvom „Až na veky“, ktorý je zvýraznený veľkým čiernym textom na pravej strane obrázka. Pod hlavnou grafikou sa nachádza rad ikon symbolizujúcich prístupnosť. Pod ikonami je text informujúci o termíne podujatia: „V stredu, 5. marca o 10:00 a 17:00“. Obrázok má minimalistický dizajn, dominantné sú čierne a biele farby, s modrými bodkami oddeľujúcimi informačné sekcie.

Až na veky

Réžia: Lilja Ingolfsdottir Dĺžka: 101 minút Krajina pôvodu: Nórsko Rok výroby: 2024

Marie sa snaží skĺbiť kariéru so starostlivosťou o deti a domácnosť, zatiaľ čo Sigmund je neustále na cestách. Tak, ako mnoho iných vzťahov, aj ten ich začal bezstarostnou zamilovanosťou. Po rokoch manželstva však prichádza vážna kríza a Marie musí čeliť svojim najväčším obavám. Vzťah ale nemôže zachrániť bez toho, aby sama prešla úprimnou sebareflexiou.

Debut nórskej scenáristky a režisérky Lilje Ingolfsdottir je na prvý pohľad rozvodovou drámou, pod povrchom sa však skrýva niečo viac – mnoho vrstevnatá charakterová štúdia ženy, ktorú kríza privedie k sebapoznaniu. Až na veky neprináša príbeh o hľadaní pravej lásky, ale naopak sviežim spôsobom skúma súčasné predstavy o romantických vzťahoch, rovnosti vo vzťahu a ženskej sile.

Scenáristka a režisérka Lilja Ingolfsdottir vyštudovala The London Filmschool a FAMU. Jej celovečerný debut Až na veky (2024) mal svetovú premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch, kde získal päť ocenení. Napísala a režírovala okolo 20 krátkych a stredometrážnych filmov, ktoré boli uvedené na mnohých prestížnych festivaloch.

Sobota 15. marca 2025

V sobotu 15. marca o 14:50 sme v špeciálnom termíne uviedli film Vlny s opisnými titulkami a audiokomentárom v netradičnom termíne, aby sme oslávili jeho úspech na oceneniach Český lev.

Vlny

Streda 2. apríla 2025

Opis obrázku: Obrázok je vizuálnym propagačným materiálom pre podujatie „Kino bez bariér“. V ľavej časti obrázka sa nachádza čierny rám v tvare filmového projektoru s nápisom „Kino bez bariér“ v čiernej farbe na bielom pozadí. Z projektoru vychádza svetlo smerujúce doprava, tvar znázorňujúci svetlo obsahuje fotografiu mladej ženy s výrazným tanečným gestom. Žena má na sebe oblečený červený nohavicový kostým a tvár má osvetlenú reflektorom. Táto fotografia pochádza z filmu s názvom „Emilia Pérez“, ktorý je zvýraznený veľkým čiernym textom na pravej strane obrázka. Pod hlavnou grafikou sa nachádza rad ikon symbolizujúcich prístupnosť a text informujúci o termíne podujatia: „V stredu, 2. apríla, o 10:00 a 17:00“. Obrázok má minimalistický dizajn, dominantné sú čierne a biele farby, s modrými bodkami oddeľujúcimi informačné sekcie.

Emilia Pérez

Réžia: Jacques Audiard Dĺžka: 130 minút Krajina pôvodu: Francúzsko, Belgicko Rok výroby: 2024

Veková prístupnosť od 15 rokov.

Mexiko, súčasnosť. Rita je výborná, ale nie dostatočne ohodnotená právnička vo firme, ktorá sa viac zaujíma o to, ako zločincov ochrániť, než o to, ako ich dostať pred súd. Jedného dňa sa však v jej živote všetko zmení. Najmä si ju vodca kartelu Manitas, aby mu pomohla stiahnuť sa z krvavého biznisu a uskutočnila šokujúci plán, o ktorom sníva dlhé roky.

Téma identity, vykúpenia a premeny sa prelína v pôsobivom originálnom mixe drámy, komédie, thrilleru a muzikálu. Audiardova odvážna (a fungujúca) kombinácia žánrov a nepredvídateľný príbeh prináša výnimočný filmový zážitok. Film získal množstvo ocenení vrátane Ceny poroty a ceny za najlepšiu herečku v Cannes, ktorú spoločne prevzali Adriana Paz, Selena Gomez, Zoe Saldaña a Karla Sofía Gascón a v neposlednom rade sa pýši titulom Najlepší európsky film roka 2024.

Film Emilia Pérez získal na 97. ročníku udeľovania cien Akadémie (Oscarov) dva Oscary v kategóriách: najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe pre Zoe Saldañu za jej výkon ako právničky Rity Mora Castro a najlepšia pôvodná pieseň za skladbu El Mal.

Diskusia

Po skončení večernej projekcie priamo nasledovala diskusia, ktorá sa zamerala na to, čo znamená hudba pre nepočujúcich, ako vnímajú muzikály a aké výzvy prináša príprava prístupnostných opatrení pre hudobné filmové žánre.

Diskutovali:

Michal Hefty – zástupca komunity nepočujúcich z OZ Myslím,
Monika Poliačková – odborníčka na skryté titulky zo spoločnosti Teledata,
Alena Parová – špecialistka na audiokomentáre zo spoločnosti Teledata.

Podujatie moderovala Julianna Cvitkovičová v slovenskom posunkovom jazyku, z a do ktorého bola diskusia tlmočená vďaka tímu tlmočníkov z OZ Myslím.

Foto: Zoltán Baráth

Opis galérie obrázkov:
Galéria obsahuje šesť fotografií zachytávajúcich rôzne momenty z inkluzívneho podujatia Kino bez bariér v kinosále.

Prvá fotografia – Pohľad na panelovú diskusiu po filme. V prednej časti kinosály sedí muž chrbtom k fotoaparátu a oproti nemu štyri ženy sediace na stoličkách pred čiernym závesom.

Druhá fotografia – Detailnejší záber na panel diskusie. Jedna z diskutujúcich žien hovorí do mikrofónu, druhá tlmoční do slovenského posunkového jazyka a ostatné ju pozorne sledujú. Všetky sedia v rade, oblečené prevažne v tmavých farbách, pred nimi je malý stolík s vodou.

Tretia fotografia – Pohľad na časť publika sediaceho v kinosále. V popredí sedí osoba v červenom oblečení a s šatkou na hlave. Cez malý ďalekohlad pozerá smerom k plátnu.

Štvrtá fotografia – Záber na moderátorku stojacu pred kinoplátnom, na ktorom sú premietnuté logá partnerov a piktogramy prístupnosti. Moderátorka sa prihovára publiku v slovenskom posunkovom jazyku.

Piata fotografia – Pohľad z boku na publikum v kinosále. Viacerí diváci majú na ušiach slúchadlá, ktoré slúžia na počúvanie audiokomentára.

Šiesta fotografia – Detailný záber na stolík so slúchadlami určenými na audiokomentár. Vedľa stolíka stojí tabuľka s nápisom „Staničky na audiokomentár“.

22. až 27. apríla 2025 – Týžden slovenského filmu

Týždeň slovenského filmu 2025 je prehliadka filmov nominovaných na Slnko v sieti za rok 2024. Jedenásty ročník prinesol každý deň aspoň jeden titul aj s audiokomentárom a slovenskými opisnými titulkami.

Išlo o filmy Spiaci účet, Vlny a Prezidentka, ktoré sme v minulom roku uviedli v cykle Kino bez bariér. Novinkou bol film MIKI, ktorý sme uviedli po prvýkrát aj s audiokomentárom a slovenskými opisnými titulkami.

Streda 7. mája 2025

Amélia z Montmartru

Réžia: Jean-Pierre Jeunet Dĺžka: 119 minút Krajina pôvodu: Francúzsko Rok výroby: 2001

31. augusta 1997 o 4. hodine ráno dostala Amélia (Audrey Tautou) nápad. Musí stoj čo stoj nájsť dávneho majiteľa krabičky spomienok, ktorú náhodou našla vo svojom byte a poklad mu vrátiť. Ak to ocenia, je rozhodnuté. Amélia začne zasahovať iným ľuďom do života. Ak nie, tak nič. Kultovú romantickú komédiu o nesmelej Parížanke s láskavým srdcom milujú vďaka jej hravosti a pôvabu milióny divákov po celom svete. Film o drobných, ale o to dôležitejších radostiach, ktorý získal množstvo prestížnych filmových ocenení, ani po 20 rokoch od premiéry nestratil nič zo svojho šarmu a vracia sa do slovenských kín.

Amélia žije v parížskej štvrti Montmartre, ktorá je svetom sama pre seba. Je servírkou v miestnom bistru, nakupuje u miestneho zeleninára, zdraví susedov ako v malom meste. V jej živote sa nikdy nestalo nič zvláštneho, až na kurióznu smrť jej matky, za ktorou Améliin otec stále smúti. Amélia by asi zostala zmierená so svojim osamelým osudom, keby jedného dňa neobjavila vo svojom byte ukrytý poklad v podobe starej krabice s pamiatkami na detstvo niekdajšieho nájomníka. Nielenže sa Amélie rozhodne po rokoch doručiť krabicu jej majiteľovi, ale dospeje súčasne k poznaniu, že môže pomáhať zlepšiť a napravovať okolitý svet. Keď potom jedného dňa objaví človeka, ktorý zbiera u staničného fotoautomatu zahodené podobizne cudzích ľudí, Amélie sa zamiluje. Trvá to ale ešte nejaký čas, kým sa zoznámi s Ninom a kým mu dovolí rozšifrovať jej tajomné správy.

Streda 4. júna 2025

Začiatkom júna sme oslávili Deň detí aj v Kine bez bariér. Pri tejto príležitosti sme uviedli animovaný film Una a jej kamaráti (80 min.), ktorý potešil malých aj veľkých divákov.

Úplne po prvýkrát v histórii bol v kine uvedený film Una a jej kamaráti s tlmočením do slovenského posunkového jazyka, ktoré bolo zakomponované priamo do obrazu filmu.

Una a jej kamaráti

Réžia: Jeremy Purcell Dĺžka: 80 minút Krajina pôvodu: Veľká Británia, Írsko Rok výroby: 2023

Čo sa to deje? Na pôvabnom ostrove neďaleko Írska je rušno. Prileteli sem stovky nových mníškov, ktoré meniace sa počasie, hrozné búrky a iné pohromy pripravili o domov. Una a jej braček Baba budú mať nových kamarátov! Napríklad mníšku Izabelu a bažanta Fénixa alebo vydru Marvina. Na tomto ostrove sa ale kamarátia všetci a keď hrozí nebezpečenstvo, všetci ťahajú za jeden povraz. A teraz hrozia nebezpečenstvá hneď dve – za záhadných okolností sa stratilo posledné mníščie vajce sezóny a na ostrov sa ženie strašná búrka. Dokáže Una s kamarátmi zachrániť vajce skôr, ako búrka udrie.

Streda 2. júla 2025

Opis obrázku: Obrázok je vizuálnym propagačným materiálom pre podujatie „Kino bez bariér“. V ľavej časti obrázka sa nachádza čierny rám v tvare filmového projektoru s nápisom „Kino bez bariér“ v čiernej farbe na bielom pozadí. Z projektoru vychádza svetlo smerujúce doprava, v ktorom je umiestnená fotografia z filmu MIKI. Na fotografii sú dvaja muži v oblekoch, ktorí sa nahlas smejú. Sú zachytení v spontánnom momente radosti. Muž v popredí má tmavé kučeravé vlasy, výrazné fúzy a oblečený je do nápadného saka so vzorom čierno-bielych geometrických tvarov. Opiera sa dozadu, ako keby ho smiech premohol. Druhý muž, stojaci za ním, má krátke vlasy, sako svetlosivého odtieňa a červenú kravatu. Obaja pôsobia uvoľnene a šťastne. Vedľa vizuálu sa nachádza názov filmu a miesto projekcie: „MIKI v Kine Lumière“. Nižšie je uvedený dátum a čas podujatia: „V stredu, 2. júla o 10:00 a 17:00“. Obrázok má minimalistický dizajn, dominantné sú čierne a biele farby s modrými bodkami oddeľujúcimi jednotlivé časti.

MIKI

Réžia: Jakub Kroner Dĺžka: 105 minút Krajina pôvodu: Slovensko Rok výroby: 2024

Divoké 90. roky priniesli množstvo príležitostí. Najmä tým, ktorí sa v chaose zmien zorientovali najrýchlejšie a ktorí s rastúcim úspechom strácali posledné zábrany. Film Miki je príbeh muža, ktorý sa vráti zo zahraničia naspäť do svojej rodnej dediny, do krajiny, ktorá sa rýchlo mení a v ktorej sa otvárajú nové veľké možnosti – aj v oblasti organizovaného zločinu. Miki, pôvodným povolaním šofér autobusu, v sebe postupne objaví a aktivuje schopnosti na to, aby vybudoval jednu z najväčších a najobávanejších mafiánskych skupín v krajine. Film je inšpirovaný skutočnými udalosťami zo života niekdajšieho bossa slovenského podsvetia Mikuláša Černáka.

Streda 6. augusta 2025

Opis obrázku: Obrázok je vizuálnym propagačným materiálom pre podujatie „Kino bez bariér“. V ľavej časti obrázka sa nachádza čierny rám v tvare filmového projektoru s nápisom „Kino bez bariér“ v čiernej farbe na bielom pozadí. Z projektoru vychádza svetlo smerujúce doprava, v ktorom je umiestnená fotografia z filmu ČERNÁK. Na fotografii sú dvaja ľudia – žena a muž – v objatí pri tanci. Obaja sa usmievajú a pôsobia veľmi šťastne. Žena má svetlé vlasy zopnuté dohora a má na sebe trblietavé šaty so zlatým vzorom. Muž má kučeravé tmavé vlasy, husté fúzy a oblečený je slávnostne – má bielu košeľu, čierne sako a bordový motýlik. Pár sa pozerá jeden na druhého s radosťou a v pozadí je teplé, rozmazané osvetlenie, ktoré vytvára príjemnú atmosféru. Vedľa vizuálu sa nachádza názov filmu a miesto projekcie: „ČERNÁK v Kine Lumière“. Nižšie sú uvedené ikony prístupnosti a dátum a čas podujatia: „V stredu, 6. augusta o 10:00 a 17:00“. Obrázok má minimalistický dizajn, dominantné sú čierne a biele farby s modrými bodkami oddeľujúcimi jednotlivé časti.

ČERNÁK

Réžia: Jakub Kroner Dĺžka: 115 minút Krajina pôvodu: Slovensko Rok výroby: 2025

Z Mikiho Černáka, chlapca z Telgártu, sa stal rešpektovaný šéf mafiánskej skupiny. Černákovi to ale nestačí. Chce ovládnuť celé Slovensko. Stať sa bossom všetkých bossov. Cesta na vrchol je však lemovaná zradcami a mŕtvolami. A Černák podcenil tú najsilnejšiu mafiu, aká kedy Slovensku vládla – politikov a ich tajnú službu.

Streda 3. septembra 2025

Opis obrázku: Obrázok je vizuálnym propagačným materiálom pre podujatie „Kino bez bariér“. V ľavej časti obrázka sa nachádza čierny rám v tvare filmového projektoru s nápisom „Kino bez bariér“ v čiernej farbe na bielom pozadí. Z projektoru vychádza svetlo smerujúce doprava, v ktorom je umiestnená fotografia z filmu Ema a smrtihlav. Na fotografii je tvár ženy, ktorá sa pozerá cez okno, na ktorom sú kvapky dažďa. Jej výraz je vážny a zamyslený, pôsobí, akoby bola ponorená do vlastných myšlienok. Atmosféra snímky je tichá, melancholická a intímna. Vedľa vizuálu sa nachádza názov filmu a miesto projekcie: „Ema a smrtihlav v Kine Lumière“. Nižšie je uvedený dátum a čas podujatia: „V stredu, 3. septembra o 10:00 a 17:00“. Obrázok má minimalistický dizajn, dominantné sú čierne a biele farby s modrými bodkami oddeľujúcimi jednotlivé časti.

Ema a smrtihlav

Réžia: Iveta Grófová Dĺžka: 129 minút Krajina pôvodu: Slovensko Rok výroby: 2024

Marika je maďarská vdova, ktorá počas búrlivých rokov druhej svetovej vojny a vojnového Slovenského štátu ukryje vo svojom dome na slovensko-maďarských hraniciach židovského chlapca a stane sa predmetom záujmu dvoch mužov – slovenského kapitána Hlinkovej gardy a nemeckého nacistického dôstojníka. Štyridsiate roky minulého storočia. Vojnový Slovenský štát buduje svoju identitu na nenávisti voči menšinám. Po vyhnaní Čechov odchádzajú prvé židovské transporty. Narastajúci nacionalizmus postihne aj maďarskú vdovu Mariku, ktorá príde o prácu v arizovanom krajčírstve v centre Bratislavy. Do jej dediny prichádzajú gardisti s jasným poslaním: „Zasiať slovenskú krv v tomto Maďarmi obývanom kúte slovenského pohraničia!“ Vzhľadom na svoj pôvod a skutočnosť, že ukrýva židovského chlapca, sa Marika snaží byť nenápadná. Napriek tomu sa ocitne v centre pozornosti dvoch mužov. Slovenského kapitána Hlinkovej gardy a nemeckého nacistického dôstojníka. Film režisérky Ivety Grófovej je adaptáciou rovnomennej knihy Petra Krištúfka, ktorá oživuje dramatické obdobie vojnového Slovenska. Príbeh rozdelenej doby, ktorá hrdinov stavia pred zložité dilemy, je vyrozprávaný sugestívnym vizuálnym jazykom.

Streda 1. októbra 2025

Opis obrázku: Obrázok je vizuálnym propagačným materiálom pre podujatie „Kino bez bariér“. V ľavej časti obrázka sa nachádza čierny rám v tvare filmového projektoru s nápisom „Kino bez bariér“ v čiernej farbe na bielom pozadí. Z projektoru vychádza svetlo smerujúce doprava, v ktorom je umiestnená fotografia z filmu Počuješ ma? Na fotografii sú muž a žena s bábätkom, ktoré muž drži na rukách a žena mu ukazuje rukami posunky. Farby fotografie sú živé, veselé. Vedľa vizuálu sa nachádza názov filmu a miesto projekcie: „Počuješ ma? v Kine Lumière“. Nižšie je uvedený dátum a čas podujatia: „V stredu, 1. októbra o 10:00 a 17:00“. Obrázok má minimalistický dizajn, dominantné sú čierne a biele farby s modrými bodkami oddeľujúcimi jednotlivé časti.

Počuješ ma?

Réžia: Eva Libertad Dĺžka: 99 minút Krajina pôvodu: Španielsko Rok výroby: 2025

Nepočujúca Ángela počas tehotenstva zápasí s obavami, či dokáže nadviazať puto so svojou dcérou. Po pôrode jej stojí po boku partner Héctor, zatiaľ čo ona sa učí zvládať materstvo v prostredí, ktoré neposkytuje dostatočnú podporu ani pochopenie pre ľudí so sluchovým postihnutím. Výnimočný a citlivý film, ktorý pomocou precízneho scenára otvára divákom svet nepočujúcich. Ako sa cítia, čo prežívajú, ako bojujú o pochopenie v priestore pestrých zvukov. Inklúzia sa tak stáva tou najdôležitejšou, často neviditeľnou podanou rukou. Hlavnú úlohu zverila režisérka svojej sestre Miriam Garlo nepočujúcej umelkyni, špecializujúcej sa na fotografiu a vizuálne umenie.

Diskusia

Po skončení večernej projekcie priamo nasledovala diskusia k filmu v slovenskom posunkovom jazyku, z a do ktorého bola diskusia tlmočená vďaka tímu tlmočníkov z OZ Myslím.

Foto: Zoltán Baráth

Opis galérie obrázkov:

Prvá fotografia – Pohľad na diskusiu po filme. Na pódiu sedia tri osoby na stoličkách pred modrým závesom. Jedna z diskutujúcich komunikuje v posunkovom jazyku, ďalšie dve osoby ju pozorne sledujú. Pred nimi sú malé stolíky s pohármi vody.

Druhá fotografia – Skupina ľudí stojí pri vstupe do kinosály a medzi sebou komunikuje. Niektorí účastníci držia v rukách technické zariadenia alebo osobné veci, atmosféra pôsobí neformálne a komunitne.

Tretia fotografia – Detail na stojan so slúchadlami určenými na audiokomentár. Slúchadlá visia na konštrukcii a sú pripravené na zapožičanie divákom.

Štvrtá fotografia – Záber na digitálny informačný panel s vizuálom projektu Kino bez bariér. Panel obsahuje názov podujatia, miesto konania, časové informácie a piktogramy prístupnosti, vrátane symbolov pre audiokomentár a titulky.

Piata fotografia – Muž stojaci pred modrým závesom sa prihovára publiku v posunkovom jazyku. Pôsobí ako moderátor diskusie, ktorý aktívne vysvetľuje tému podujatia.

Šiesta fotografia – Pohľad na publikum sediace v kinosále. Diváci sú usadení v radoch, niektorí majú slúchadlá na audiokomentár. Publikum sleduje dianie so sústredeným výrazom.

Streda 5. novembra 2025

KARAVAN

Réžia: Zuzana Kirchnerová Dĺžka: 103 minút Krajina pôvodu: Česká republika, Slovensko, Taliansko Rok výroby: 2025

Pre štyridsaťpäťročnú Ester, ktorá sa roky neúnavne stará o svojho syna Davida s mentálnym postihnutím, to znie ako sen. Preto prijíma pozvanie priateľov a vydáva sa za nimi do Talianska. V cudzom prostredí je však David nevyspytateľný, emocionálny a spôsobuje problémy. Ester nechce byť nikomu na príťaž, a tak naštartuje starý, odstavený karavan a vydáva sa len so synom na cestu naprieč Talianskom. Bez plánu, bez povinností, len oni dvaja. Do ich života náhle vstúpi spontánna Zuza, pred ktorou môžu byť sami sebou. Vďaka nej si Ester uvedomí, že jej syn už nie je dieťa, a konečne nájde odvahu želať si od života niečo aj pre seba. Film Karavan je poetická road movie o slobode, rôznych podobách lásky a o naliehavej túžbe konečne začať žiť – a nielen prežívať.

Streda 3. decembra 2025

Opis obrázku: Obrázok je vizuálnym propagačným materiálom pre podujatie „Kino bez bariér“. V ľavej časti obrázka sa nachádza čierny rám v tvare filmového projektoru s nápisom „Kino bez bariér“ v čiernej farbe na bielom pozadí. Z projektoru vychádza svetlo smerujúce doprava, v ktorom je umiestnená fotografia z filmu Otec. Na fotografii je pohľad z hora na muža ležiaceho na chrbte v posteli. Má krátke tmavé vlasy a bradu. Pôsobí zamyslene alebo unavene. Farby sú tlmené a scéna má pokojný, trochu melancholický tón. Vedľa vizuálu sa nachádza názov filmu a miesto projekcie: „Otec v Kine Lumière“. Nižšie je uvedený dátum a čas podujatia: „V stredu, 3. decembra o 10:00 a 17:00“. Obrázok má minimalistický dizajn, dominantné sú čierne a biele farby s modrými bodkami oddeľujúcimi jednotlivé časti.

Otec

Réžia: Tereza Nvotová Dĺžka: 103 minút Krajina pôvodu: Slovensko, Česká republika, Poľsko Rok výroby: 2025

Príbeh, inšpirovaný skutočnými udalosťami, sleduje milujúceho otca. Jeho život sa rozpadne po tragickej chybe, ktorá otrasie jeho šťastným manželstvom a nechá ho úplne osamelého. Napriek hrozbe väzenia a neznesiteľnému pocitu viny sa snaží znova získať dôveru svojej ženy a zachrániť lásku, ktorá ich napriek bolesti stále spája. Keď zistí, že skutočný pôvod tragédie leží hlboko v architektúre ľudskej mysle, začína sa rysovať krehká cesta k zmiereniu. Dokáže však ich láska prežiť aj takéto obrovské zlyhanie?

Film mal svoju medzinárodnú premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach 2025, kde bol uvedený v súťažnej sekcii Horizonty (Orizzonti), ktorá sa zameriava na mladých talentovaných tvorcov a aktuálne filmové trendy.

Sobota 6. decembra 2025

Una a jej kamaráti

Réžia: Jeremy Purcell Dĺžka: 80 minút Krajina pôvodu: Veľká Británia, Írsko Rok výroby: 2023